O tom, že dôchodcovia sa stávajú pre štát drahým luxusom, hovoria čísla. Sociálna poisťovňa dôchodky dotuje z iných zdrojov a klesajúca demografická krivka naznačuje, že najbližšie roky až desaťročia to inak nebude. Štát vníma tento problém ako otvorenú ranu a snaží sa nájsť riešenie, ako ju zaceliť. Je to však šité horúcou ihlou.
Priemerný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne na slušné živobytie v starobe nestačí. Zároveň platí, že priemerný dôchodok nemá každý a na Slovensku pribúda aj dôchodcov, ktorí musia vyžiť z peňazí hlboko pod touto hranicou. Prvých sporiteľov v druhom pilieri zároveň prekvapili žalostne nízke výplaty dôchodku a v treťom pilieri nie je dosť sporiteľov, ktorí by si zabezpečili adekvátnu kompenzáciu straty príjmu v starobe. V rozhovore pre TREND, Martin Višňovský, prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností uviedol, že priemerné úspory sporiteľa v treťom pilieri sú dnes 3000 eur, čo zďaleka nestačí na dobrý, nie to doživotný dôchodok. Tento problém sa štát rozhodol zmeniť a novela zo strany Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny chce tento trend otočiť. Cieľom je priniesť do tretieho piliera viac ľudí a motivovať ich k sporeniu. Višňovský však uvádza, že si na to nevybral práve najlepšiu cestu.
Na Slovensku je bežnou praxou, že do zákona vstupujú novely pripravené bez dostatočných analýz, rozhovorov so zúčastnenými stranami a bez zohľadnenia potrieb odborníkov. Črtá sa, že do tejto kategórie opäť bude spadať aj pripravovaná novela dôchodkového systému v treťom pilieri. Na jednej strane, Višňovský kvituje snahu štátu motivovať k sporeniu v treťom pilieri, avšak hovorí, že si nevybral práve ideálnu cestu.
Milan Krajniak, ako minister práce sociálnych vecí a rodiny očakáva, že dôchodková prémia priláka do tretieho piliera až 150 tisíc nových sporiteľov, no Višňovský je k tomuto číslu skeptický. V Trende ho označil za marketingový ťah. Rozsiahla novela tretieho piliera má podľa neho vážne nedostatky a súčasne diskriminuje DDSky, ktoré na trhu pôsobia dodnes.
O tom, že tretí pilier v súčasnosti nefunguje dostatočne, aby bol plnohodnotnou treťou nohou dôchodkového sporenia, hovoria čísla. V súčasnosti má zmluvu o treťom pilieri uzatvorených len takmer 900 tisíc klientov a Višňovský za tým vidí aj slabú podporu zo strany štátu. Porovnáva, že zatiaľ:
● v susednej Českej republike v roku 2016 predstavovala investícia do tretieho piliera 300 miliónov eur,
● u nás to bolo 15 miliónov.
To je nepomer, ktorý jasne ukazuje, kto ťahá v zápase o dôchodky obyvateľov za kratší koniec. Každá podpora by sa tak mohla zdať dobrou, no nie vždy môže priniesť očakávané zlepšenie. Sumu 15 miliónov totiž tvorí najmä daňová úľava pre zamestnancov na 180 eur, a tiež zníženie základu dane pre zamestnávateľov.
Na druhej strane, Višňovský sa pýta, či je plánovaná priama podpora systémové, dlhodobo udržateľné a efektívne riešenie. Porovnáva, že v Čechách je maximálna výška štátneho príspevku 2760 korún ročne, čo je približne 100 eur, ktoré sú na stole aj u nás.
Súčasne tvrdí, že omnoho kľúčovejší je daňový odpočet, ktorý je výrazne vyšší ako 180 eur. Štát však dnes nemá analýzy, aká podpora bude lepšia, výhodnejšia, atraktívnejšia, chýbajú dáta, a tak priamy príspevok vyzerá len akési marketingové divadlo, ktoré v praxi nemusí ani fungovať.
Novela počíta aj s tým, že do systému tretieho piliera vstúpi viacero hráčov. DDSky však upozorňujú, že zvýšenie konkurencie nemusí znamenať aj zvýšenie dôchodkov, práve naopak. Višňovský sa obáva najmä bezpečnosti. DDS sú prísne regulované, musia plniť viacero zákonných podmienok a mnoho hráčov v systéme môže znamenať, že niektorí nemusia úspory spravovať práve ideálne. Ak ide teda o dôchodok, sporenie býva často aj nad 30 rokov, čo by malo byť pod dohľadom štátu aj kompetentných orgánov.
Višňovský pritom hovorí, že aj súčasná možnosť bezplatnej zmeny DDS raz ročne a viackrát ročne za poplatok by sa mal zmeniť na maximálne jednu zmenu raz ročne. Podľa neho to naznačuje, že novela je pripravená nepremyslene, nakoľko ak človek spraví chybu, mal by mať možnosť ju napraviť, aj keď za poplatok. Rok sporiť nesprávne môže znamenať totiž značné straty.
Višňovský si uvedomuje, že živnostníci sú v sociálnom systéme na periférii záujmu a nezmení sa to ani novelou tretieho piliera. Upozorňuje, že živnostníkov je aktuálne na Slovensku viac ako 300 tisíc. Avšak, čo sa týka tretieho piliera, nikto s nimi nekomunikuje a majú znevýhodnené postavenie. Hoci sú z pohľadu odvodov vnímaní ako zamestnávatelia aj zamestnanci, čo sa týka tretieho piliera, tak s nimi štát akoby nepočítal.
Višňovský hovorí, že je to práve Asociácia, ktorá je s nimi v kontakte a bude novelu pripomienkovať. Pre živnostníkov by bolo zaujímavé, ak by mali postavenie dvoj osoby, teda zamestnanca aj zamestnávateľa. Práve takéto systémové zmeny by mohli do tretieho piliera priniesť viac ľudí ako priame motivačné príspevky a zvýšenie konkurencie, ktoré je z hľadiska bezpečnosti nepripravené.
Podľa Višňovského je tretí pilier nutné zatraktívniť a novelizovať, no nie za každú cenu. Rýchle riešenia totiž môžu spôsobiť viac škody ako úžitku. Nebolo by to na Slovensku prvý raz. No dávať do hry budúce dôchodky Slovákov sú príliš veľkým hazardom.
Výber fondu podľa rizikového hodnotenia |
Body |
---|---|
Konzervatívny d.d.f. | 3-10 |
Vyvážený d.d.f. | 11-20 |
Akciový d.d.f. alebo Indexový d.d.f. | 21-30 |