Kedy začať sporiť na dôchodok?
Slováci si vo všeobecnosti odkladajú cca 8% zo svojich mesačných príjmov (priemer EÚ je 10%, a to nespomíname fakt, že ide o inú výšku priemerného platu). Prioritou pre väčšinu z nás je vytváranie finančnej rezervy, ktorá sa nám zíde v prípade nečakaných výdavkov. Za nimi nasleduje sporenie na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti a prípadné väčšie nákupy. Až za týmito cieľmi sa ako ďalší zámer objavuje sporenie na dôchodok.
Dôležitá je hlavne dĺžka sporenia
Zabúdame na to, že pravidelné sporenie je jedným zo základných predpokladov toho, aby sme sa na budúci dôchodok „poctivo a zodpovedne“ pripravili. V žiadnom prípade nechceme moralizovať, ani poučovať. Z vlastných skúsenosti vieme, že mladí ľudia mávajú úplne iné priority a dôchodkový vek je pre nich na míle vzdialený, rovnako ako predstava, že by v čase, keď riešia vlastné bývanie, zakladajú si rodinu, chcú cestovať a trocha si „užiť“, mali ešte odkladať niečo aj na dôchodok. Paradoxom pritom je, že pri sporení na dôchodok zohráva podstatnú úlohu práve ČAS, a to aj v prípade, že Vaše počiatočné investície do dôchodku nebudú nijak extra vysoké a zaťažujúce. Najlepšie teda urobíme, ak so sporením na dôchodok začneme čo najskôr, ideálne hneď potom, ako si nájdeme prvé stabilné zamestnanie. Dĺžka sporenia je totiž dôležitá nielen preto, že si za dlhý čas našetríme oveľa viac, ale tiež preto, že keď začneme peniaze odkladať skoro, pozitívne ovplyvníme aj ich zhodnocovanie, a to aj vďaka zloženému úročeniu.
V prípade sporenia na dôchodok funguje zložené úročenie dokonale.
Dôkazom je aj nasledujúci príklad:
Ak si na dôchodok chceme nasporiť napr. 100 000 € a začneme sporiť vo veku 25 rokov, postačí mesačne odkladať 50 € (to už je suma spolu s príspevkom zamestnávateľa).
Ak budeme takto sporiť do veku 65 rokov v skutočnosti reálne vložíme 24 000 €. O zvyšok sa postarajú úroky (v tomto príklade počítame s priemerným zhodnotením cca 6% ročne).
Ak ale do systému vstúpime vo veku 45 rokov, na rovnakú výslednú sumu už potrebujeme mesačne odkladať 220 €.
Reálne tak zaplatíme 52 800 € a úroky už netvoria ani celú polovicu.
Ako si správne nastaviť výšku príspevku?
Aj tento zjednodušený výpočet jasne ukazuje, aký dôležitý je pri investovaní a tvorbe dlhodobých aktív na dôchodok čas. Neoplatí sa spoliehať na to, že začnem síce neskôr, ale vkladať budem o to vyššiu sumu. Peniaze už nebudú mať toľko času na zhodnotenie a vo vyššom veku už sa neodporúča ani sporiť v rizikovejších fondoch, ktoré Vám vyššie zhodnotenie dokážu zabezpečiť.
Odporúčanie je preto jednoznačné: začať sporiť na dôchodok čo najskôr, aj keď s nižšou sumou. Samozrejme, suma o ktorej hovoríme je tiež dôležitá. Ak si odkladáme mesačne 5 €, ťažko môžeme mať nejaké „zázračné“ očakávania. Ukazuje sa, že takou celkom „rozumnou“ sumou na úvod je aspoň 15 € mesačne. Ak klient má nárok na daňovú úľavu, využije pri tejto sume jej plnú výšku. Ak máme možnosť odkladať si viac, o to lepšie! Keď už spomíname nastavenie príspevkov, radi by sme zdôraznili, že príspevok si môžeme nastaviť nielen pevnou sumou, ale aj percentuálne. To znamená, že ak máme hrubú mzdu napr. 1 000 € a nastavíme si príspevok vo výške 2%, bude to mesačne 20 €. Percentuálne nastavenie príspevku je veľmi výhodne, nakoľko automaticky kopíruje náš príjem, vrátane valorizácie, prípadne odmien a pod. Príspevok sa nám teda upravuje automaticky a klient má o starosť menej. Akákoľvek zmena príspevku je veľmi jednoduchá, bezplatná a neobmedzená. Stačí, ak zamestnanec zájde na mzdové oddelenie a vyplní tlačivo Zmena výšky príspevku. Zamestnávateľ tlačivo potvrdí a odošle do spoločnosti STABILITA. Tlačivo je dostupné aj na našej webovej stránke v časti Tlačivá: Zmena výšky príspevku
