Článok HN Online: Dôchodkový populizmus je časovanou bombou tohto systému

Autor: Monika Hladíková

Odchod do penzie čaká každého z nás a každý chce mať po odpracovaných rokoch zaistený dôstojný pravidelný príjem. Systém vyplácania týchto dávok sa však často ukazuje ako nedokonalý a vyžaduje si pozornosť politikov a najmä odborníkov na danú tému. 

Čo si myslíte o aktuálnom fungovaní dôchodkov?​

Náš dôchodkový systém, ktorý využíva tri piliere, je navrhnutý celkom rozumne. Prvý pilier je založený na silnejšej solidarite a priebežnom financovaní, kde pracujúca generácia zo svojich miezd platí poistné a financuje tak dôchodky súčasných dôchodcov. Fondový druhý pilier je založený na pravidelnom sporení časti zaplateného poistného. Tretí pilier je rovnako sporivou schémou, kde sa na sporení podieľa nielen sám sporiteľ, ale aj jeho zamestnávateľ cez pravidelné príspevky. Budujeme IV. pilier, ktorý je výlučne individuálny a postavený na dobrovoľnosti sporenia. Do tohto piliera pribudnú čoskoro aj paneurópske osobné dôchodkové produkty, ktoré sú tiež založené na pravidelnom sporení a investovaní. Zásadné problémy však má prvý pilier, ktorý dáva ľuďom falošné signály o stabilite a schopnosti poskytovať sľúbenú mieru náhrady príjmu.

Akým smerom by sa mala rozvíjať dôchodková reforma?

Prvý pilier by mal nevyhnutne prejsť zásadnou reformou, ktorá zreálni finančné schopnosti Sociálnej poisťovne v oblasti starobných dôchodkov a očakávania pracujúcej generácie o výške ich zabezpečenia cez priebežne financovaný dôchodkový pilier. Jemnejšie doladenia by si vyžiadal aj druhý pilier, kde by bolo vhodné zaviesť predvolené sporivé stratégie pre nerozhodnutých sporiteľov. Tretí pilier si zaslúži, naopak, viac voľnosti, kde by správcovia mohli lepšie vychádzať v ústrety zamestnávateľom a ich predstavám o doplnkovom zabezpečení zamestnancov. Posilnenie súkromného sporenia si zaslúži rádovo väčšiu nepriamu fiškálnu podporu zo strany štátu, ako je to doteraz. A poslednou oblasťou, kde je nevyhnutná výrazná práca, je zabezpečenie živnostníkov a ostatné povolania vykonávané na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Práve tu by mali intenzívnejšiu prácu vykonávať komory a zväzy. V krátkosti tam môžem povedať, že dôchodková reforma by sa mala zamerať na dve kľúčové otázky: 1. Ako finančne stabilizovať prvý pilier a odstrániť z neho vplyv politikov? 2. Ako posilniť súkromné formy dlhodobého sporenia na dôchodok?

Čo je dôležité zmeniť alebo upraviť?

V rámci prvého piliera je cieľom stabilizovať finančnú situáciu a zreálniť očakávania pracujúcich o výške udržateľných dôchodkov z tohto piliera. Bolo by vhodné zaviesť nefinančnú príspevkovo definovanú schému, takzvanú NDC schému (pozn. red. New distribution capability v preklade Nová distribučná schopnosť) po vzore Švédska tak, aby každý prispievajúci do prvého piliera mal prehľad o výške zaplateného poistného. Zároveň by sa mali dôchodky vypočítavať podľa toho, koľko prispievateľ za celú kariéru odviedol poistného. Jeho odvedené príspevky by sa mali rozpočítať na strednú dĺžku dožitia a podľa toho určiť mesačná výška dôchodku. Je to transparentný proces a každý si bude vedomý svojej zodpovednosti za výšku svojho dôchodku.

Čomu by teda zavedenie takzvanej NDC schémy pomohlo?

Jej zavedenie by výrazne pomohlo zvýšeniu dôvery vo finančnú udržateľnosť prvého piliera, odstránila by sa niekedy až naivná predstava ľudí o výške férových dôchodkov z prvého piliera a hlavne by sa odstránil vplyv politikov na dôchodky. Práve dôchodkový populizmus dokázal za dva roky urobiť z relatívne fungujúceho dôchodkového systému časovanú bombu pre daňové a odvodové zaťaženie pracujúcich. V druhom pilieri je možné relatívne jednoducho do zákona vložiť ustanovenie o povinnosti zosúlaďovať sporivú stratégiu sporiteľov s predvolenou sporivou stratégiou cez mechanizmus investovania nových príspevkov do fondov s najvyššou triedou výnosu a rizika. To by veľmi postupne dokázalo rozložiť úspory sporiteľov vhodnejšie, ako je to teraz. Do tretieho piliera a osobných dôchodkových produktov, takzvaného štvrtého piliera, je vhodné zaviesť výraznejšiu daňovú podporu. Výška by mala byť stanovená tak, že budeme vedieť výšku cielenej miery náhrady príjmu a priemernú výšku náhrady príjmu bežného človeka. Ak zistíme, že ľudia budú mať nižšie ako cielené miery náhrady, fiškálna podpora zo strany štátu by mala byť vo výške, ktorá bude tento rozdiel odstraňovať. Je to modernejší pohľad na podporu súkromného sporenia zo strany štátu ako klasické fixné hodnoty odpočítateľných položiek z daňového základu. A, samozrejme, je vhodné povedať ľuďom pravdu o ich nárokoch na dôchodok cez Oranžovú obálku. Tento nástroj už výskumníci zo slovenských univerzít ľuďom poskytli, a preto štát môže ušetriť desiatky miliónov eur na stavbe vlastného systému.

Je aktuálna situácia udržateľná?

V prvom pilieri nie. A nepomohla tomu ani novela Ústavy, kde si politici pretlačili svoju hračku v podobe rodičovského bonusu, ktorá sa pri jej implementovaní do dôchodkového systému stane rozbuškou, a spôsobí výraznejšie škrtanie budúcich nárokov. Takže v priebehu dvoch rokov 2019 až 2020 dokázali politici cez svoje populistické opatrenia, ako napríklad zastropovanie dôchodkového veku, naviazanie minimálneho dôchodku na priemernú mzdu bez zásluh, rodičovský bonus či 13. dôchodky kompletne finančne rozvrátiť prvý pilier. Výsledkom je, že väčšina pracujúcich má skreslené predstavy o očakávaných nárokoch z prvého piliera.

Platí schválených 40 odpracovaných rokov na predčasný dôchodok aj pre zamestnancov kancelárií?
Zatiaľ tento mechanizmus stanovenia nároku na dôchodok nie je implementovaný v zákone o sociálnom poistení. Ale v Ústave je tento princíp zakomponovaný, keď sa dôchodkový vek stanovuje nielen ako dovŕšenie určitého veku, ale alternatívne aj ako odpracovanie určitého počtu rokov. Platí to pre všetkých ľudí, ktorí prispievali do prvého piliera.

Ako to funguje so započítaním rokov podľa zákona z 80. rokov, ktorý deklaroval aj to, že sa započítavali aj roky na strednej škole?

Tento mechanizmus započítavania obdobia štúdia, takzvaná náhradová doba, platil len do konca roka 2003. Započítavala sa doba štúdia na strednej a vysokej škole, pričom študentovi sa toto obdobie počítalo do obdobia dôchodkového poistenia a ako keby zarábal mzdu vo výške 30 percent priemernej mzdy. Ak to zjednoduším, tak dnešný 40-ročný človek má už 25 rokov platenia poistného. No generácie, ktoré študovali na strednej a vysokej škole po roku 2003, budú mať v 40. roku veku odpracovaných len 16 rokov. To bude mať výrazný vplyv na výšku dôchodku za predpokladu, že by sme dôchodkový systém v prvom pilieri nezmenili.

Započítava sa aj materská do dôchodkového veku?

Počas posledných 15 rokov sa menil prístup k započítavaniu obdobia materskej, respektívne rodičovskej dovolenky do obdobia dôchodkového poistenia. Dnes platí, že počas obdobia materskej a rodičovskej dovolenky sa osoba stáva poistencom štátu, teda štát platí poistné na starobné poistenie vo výške 60 percent priemernej mzdy. To znamená, že osobe na rodičovskej dovolenke sa tvoria dôchodkové nároky. Takže matkám priznávame za toto obdobie nároky takmer na úrovni minimálnej mzdy. Inak povedané, výchovu detí si ceníme výškou minimálnej mzdy. Novela Ústavy SR tento diskriminačný prístup odstraňuje a hovorí, že obdobie starostlivosti o dieťa nesmie mať negatívny vplyv na výšku priznaného dôchodku. Preto by sme obdobie starostlivosti o dieťa mali oceňovať výškou mzdy matky, ktorú bude mať počas celého života.